Pykať za chyby iných
Svet a ekonomika súčasnosti sú natoľko prepojené, že dôsledky krízy pociťuje v podstate každá krajina – asi okrem Severnej Kórey. Mnohé štáty na čele s Čínou však utrpeli škody a to ani nie tak kvôli svojmu hospodárskemu modelu ale tomu, že majú obrovské dolárové rezervy. Problém je v tom, že aj keď ich majú na svojich účtoch niekoľko biliónov, v podstate nemajú žiadnu možnosť ovplyvňovať jeho silu alebo jeho množstvo v obehu. A tak ich straty, alebo zisky nezáležia na nich, ale na rozhodnutí americkej centrálnej banky – FEDu, ktorý je v podstate súkromnou inštitúciou. A tá pomocou hegemónie dolára a inflácie vyváža časť obchodného deficitu USA do ostatných krajín.
Ďalšou potenciálnou hrozbou je možné zavedenie jednotnej severoamerickej meny – Amero. V prípade, ak by sa tak stalo, výmenný kurz nebude určovať Čína, alebo Rusko, ale logicky FED. A ten bude v prvom rade chrániť záujmy ekonomiky USA a ostatné krajiny a ich dolárové rezervy nebude brať do úvahy – nakoniec, tak sa to deje aj v súčasnosti. Isto, je možné, že záujmy americkej ekonomiky a ostatných krajín budú rovnaké, ale možné je aj to, že nie.
Konečne príležitosť
Ostatní si túto skutočnosť veľmi dobre uvedomujú, ale počas hospodárskeho boomu, kedy dopyt v USA bol hlavným motorom hospodárskeho rastu sa s trhom, ktorý doslova nenásytne absorboval svetovú produkciu nikto do konfliktu púšťať nechcel. Teraz sa však situácia zmenila a tak Rusko a Čína chcú mať väčšie slovo v tom, čo sa stane s ich devízovými rezervami.
Zavedenie novej rezervnej meny, ktorá by nahradila americký dolár je ich logickou snahou vymaniť sa z vplyvu rozhodnutí americkej centrálnej banky. Na začiatku krízy sa dolár značne znehodnotil a tak spôsobil hlavne Číne obrovské straty už len z toho, že väčšinu svojich rezerv držala práve v tejto mene. Jej obrovský prebytok obchodnej bilancie sa tak šmahom ruky znížil o niekoľko desiatok percent a v pomere k euru sa na svoje predošlé úrovne ešte nevrátil.
Ak by sa na summite G20 podarilo túto tézu presadiť a zrealizovať, bolo by to veľké víťazstvo a z pohľadu dotknutých krajín aj posun k spravodlivosti. Hocaké slovo, ktoré by pri formovaní a udržiavaní novej rezervnej meny dostali by bolo oveľa viac, ako majú teraz. V podstate by sa podarilo vytvoriť globálnu menu, ktorá by exportérov čiastočne chránila pred neopodstatnenými a drastickými menovými výkyvmi.
Bezcenné peniaze?
Na stranu druhú treba kriticky poznamenať, že aj tieto snahy fungujú len v hraniciach systému, ktorého samotná podstata ho predurčuje k takýmto problémom. Peniaze sa po zrušení zlatého štandardu doslova a do písmena stali obyčajnými papierikmi, ktorých kúpyschopnosť zaručuje len spoločenská dohoda – inak nemajú žiadnu cenu. Navyše, táto spoločenská dohoda je dosť drastickým spôsobom vynucovaná štátom, ktorý si žiarlivo stráži nielen svoje výsostné právo emitovať peniaze a spôsobovať tak infláciu, ale zároveň aj núti svojich obyvateľov tieto inflačné papieriky používať. To znamená, že ak by si niekto sám nakreslil svoje vlastné peniaze a niekto by ich, aj napriek všetkému, akceptoval – ide o trestný čin, aj keď v podstate išlo o informovanú a slobodnú dohodu dvoch slobodných strán. Samozrejme, ide aj o daňové úniky – ale čo je dôležitejšie o monopol štátu v menovej oblasti. Takže, ak si Anička s Jankom v škôlke vymenia lízatko za dva cukríky, z pohľadu zákona ide o trestný čin.
Bez boja to nepôjde
Bude zaujímavé sledovať boj o oslabenie pozície dolára. USA vedia, že ak by sa to podarilo, malo by to negatívne dôsledky na ich ekonomickú situáciu. Údajne jedným z dôvodov, prečo sú USA nepriateľsky naklonené smerom k Iránu je aj to, že sa ten rozhodoval obchodovať so svojou ropou a zemným plynom len v eurách resp. rubľoch. To by mohlo ukázať ostatným, že to ide aj a vážne tak narušiť imidž dolára a nepriamo aj ekonomickú hegemóniu USA. Avšak na to, aby sa tak stalo bude treba ešte množstvo času. Pretože okrem toho, že sa staré zvyky menia veľmi ťažko, logickou reakciou USA z tejto situácie profitujúcich krajín, bude túto situáciu nedopustiť.